Čo napísať o knihe Zázračné dieťa? Je to jediná kniha, ktorú som prečítala za večer.
Takto zažratá do čítania som nebola od čias detstva, kedy som sa nadchla pre Slávnu päťku. Neskôr som z depresívnej puberty hľadala únik v ešte depresívnejších knihách od Remarqua. Ale už nikdy to nebolo také, ako keď som bola dieťa a kvôli čítaniu som dokázala nejesť a nespať. Dnes čítam málo. Keď sa aj k nejakej knihe dostanem, čítam ju po jednej, dvoch kapitolách večer pred spaním. Takže fakt, že som nejakú knihu zhltla za večer, bol pre mňa prekvapujúci.
Kniha nie je písaná nejako zvlášť originálnym štýlom. Je to, ako keby ste čítali denník, či osobný blog. Ale práve to je na tom super. Neznášam, ak autor obťažuje čitateľa zdĺhavými opismi, aby všetkých presvedčil, že vie písať. Potom často uniká pointa. Možno aj preto sa táto kniha číta ľahko a rýchlo. Dostávate totiž iba tie najdôležitejšie a podstatné informácie.
Čo ma najviac zaujalo? Pohľad na život a problémy, ktoré žitie prináša z úplne inej perspektívy. Z pohľadu človeka, ktorý nedokáže prekonať svoje zdravotné problémy, nemá pevnú vôľu a nie je schopný čeliť zlomyseľnej manipulácii zo strany všetkých, ktorí túto slabosť vycítia. Zhrozila som sa nad tým, ako sa pristupuje k psychiatrickým pacientom na Slovensku. Autorka knihy sa na rôznych psychiatriách liečila a niektoré procedúry, alebo prístup k pacientom by som skôr očakávala v stredoveku a nie v 20. a 21. storočí.
Prečítanie tejto knihy ma obohatilo. Najskôr tým, že som si ju kúpila. Predajca zarobil 3,50 € a ja som si okrem knihy odniesla aj dobrý pocit z toho, že som zase trochu lepším človekom. A potom samotným obsahom, o ktorom som ani nedúfala, že by ma mohol zaujímať. Zaujímal.